,, Asi pred dvanástimi rokmi, keď som začínal turné Bad, ma v mojom kalifornskom dome navštívil chlapček s rodičmi. Umieral na rakovinu a zveril sa mi, ako má rád moju hudbu a mňa. Jeho rodičia mi naznačili, že už nebude dlho žiť a ktorýkoľvek deň môže byť jeho posledným. Ja som mu vtedy povedal: - Pozri, o tri mesiace prídem do tvojho rodného mesta, do Kansasu, kde začnem svoje turné. Bol by som rád, keby si prišiel na koncert. Darujem ti tento kabát, ktorý som mal na sebe v jednom z mojich videoklipov. Rozžiarili sa mu oči a povedal : - Naozaj mi ho DÁŠ? Ja na to : - Samozrejme, ale musíš mi sľúbiť, že si ho oblečieš na koncert. Pokúšal som sa ho presvedčiť, aby vydržal . - Keď prídeš na koncert, chcel by som ťa vidieť v tomto kabáte a rukaviciach . A dal som mu jedny zo svojich štrasových rukavíc. Chlapec bol v siedmom nebi. Volanie do nebies bolo už pravdepodobne veľmi silné, pretože kým som sa dostal do Kansasu, zomrel a pochovali ho v mojom kabáte a rukaviciach. Mal len desať rokov. Som presvedčený, Boh mi je svedkom, že sa pokúšal vydržať.“ Michael Jackson.